Test reakčného času
Rýchlosť reakcie je čas potrebný na reakciu na prijatú informáciu, teda schopnosť reagovať na podnet. V určitých situáciách môže byť čas odozvy kritický, ale v každodennom živote môže dobrá reakcia zvýšiť osobnú efektivitu.
História skúmania reakčných rýchlostí
Jednoduchý reakčný čas od signálu po reakciu prvýkrát zmeral nemecký fyziológ a lekár Hermann Ludwig Ferdinand von Helmholtz v roku 1850. Vedec zistil spojenie medzi rýchlosťou reakcie a silou signálu, ako aj duševným a fyzickým stavom subjektu.
Obvykle je reakčný čas na svetlo 100-200 milisekúnd, na zvuk - 120-150 milisekúnd a na elektrokutánny stimul 100-150 milisekúnd.
Faktory ovplyvňujúce rýchlosť reakcie
Schopnosť reagovať na stimuly závisí od mnohých podmienok, z ktorých niektoré môžeme upraviť. Napríklad pravdepodobnosť rýchlej reakcie sa zvyšuje, keď je stimul jasne identifikovaný (štartovací signál pri štarte, zvuk sirény atď.). Je tiež dôležité dobre pochopiť, čo sa deje, potom bude reakcia včasná a primeraná. Nemenej dôležitá je rozvinutá motorika, ktorá vám umožní rýchlo reagovať na podnet. Odborníci tiež spájajú rýchlosť reakcie s rozvinutými reflexmi.
V mnohých situáciách trvá vnímanie, spracovanie a odpoveď zlomok sekundy. Čas odozvy však môžu ovplyvniť ďalšie okolnosti:
- Množstvo informácií, ktoré sa majú spracovať, a zložitosť podnetu.
- Očakávanie a znalosť podnetu. Človek rýchlo reaguje na zaužívané podnety a dlhšie spracováva nové informácie.
- Všeobecný stav. Fyzická a psychická únava, ospalosť, bolesť, prejedanie sa, intoxikácia alkoholom, pokročilý vek a ďalšie faktory negatívne ovplyvňujú rýchlosť reakcie.
Zaujímavé fakty
- Ukazuje sa, že najrýchlejšia reakcia medzi zvieratami je u mangust. Tieto malé zvieratá lovia jedovaté hady a porazia ich vďaka ich rýchlosti a obratnosti.
- Najrýchlejšie reagujú ľudia vo veku 18 až 40 rokov.
- Najrýchlejší pištoľník na svete, Jerry Miculek, vypáli 5 rán z revolvera za pol sekundy.
- Austrálčan Feliks Zemdegs dokončí Rubikovu kocku len za 4,221 sekundy.
- Bruny Surin je kanadský bežec, šampión olympijských hier 1996 v Atlante (USA), známy rekordným časom štartu v semifinále majstrovstiev sveta v roku 1999 – 0,101 sekundy (ak sa športovec začne hýbať pred 0,100 sekundy po signáli sa to považuje za chybný štart).
- Nick Kyrgios, austrálsky tenista s najrýchlejším reakčným časom 0,61 sekundy (2014 – 2016).
Existuje mnoho príkladov, ako rýchla a správna reakcia na udalosti zachránila životy alebo radikálne zmenila situáciu. Nie každý a nie vždy dokáže adekvátne a rýchlo reagovať na podnet, ale rýchlosť reakcie sa dá zvýšiť pravidelným tréningom.
